English |
Italiano |
Russian |
Deutsch |
| Leson 1 | Leson 2 | Leson 3 | Leson 4 | Leson 6 | Leson 7 | Leson 8 |
LEXIKON de lernikursa |
Fule lexikon |
| WORDA |
| taim-partikla | taim - tiempo |
| wek-taim |
| Me he lekti sey kitaba yo. Me bu nidi it pyu. |
| Me lekti-te sey kitaba. It es ya muy interes-ney. | muy - muy | interes-ney - interesante |
| ya - "realmente" (partícula enfática) |
| He pluvi. Nau pluva yok. | pluvi - llover | pluva - lluvia |
| nau - ahora, ya |
| Pluvi-te. Nau pluva yok. |
| Pluvi-te. Haishi pluvi idyen. | haishi - todavía |
| idyen - un poco |
| lai-taim |
| Dai a me yur kitaba. Me ve lekti it. |
| Me dumi ke ve pluvi. | dumi - pensar |
| GRAMATIKA |
| taim-partikla kombina |
| Ta shwo ke ve pluvi. |
| Ta shwo-te ke ve pluvi. |
| Ta ve shwo ke ve pluvi. |
| Ta shwo ke pluvi-te. |
| Ta shwo-te ke pluvi-te. |
| Ta ve shwo ke pluvi-te. |
| Zai pluvi. | Zai pluvi. - Está lloviendo. |
| Zai pluvi-te. |
| Ve zai pluvi. |
| Wen yu lai-te a dom ela zai kuki-te deyfan. | wen - cuando (o "cuándo" en una pregunta) |
| kuki - cocinar |
| Wen yu lai-te a dom ela he kuki-te deyfan. | deyfan - almuerzo | dey - día |
| Wen yu ve lai a dom ela ve zai kuki deyfan. |
| Wen yu ve lai a dom ela ve he kuki deyfan. |
| rakonti-taim |
| Unves, mucho yar bak, ye un gela. Ela nami Rude Shapa-ki. | unves - había una vez | mucho yar bak - hace muchos años |
| Un dey mata voki ela, shwo: "Rude Shapa-ki, bi karim, go visiti yur oma". | shapa-ki - caperucita, gorrita | nami - llamarse |
| voki - llamar | bi karim - por favor |
| visiti - visitar | oma - abuela |
| Yeri me zai lekti kitaba. Turan may amiga lai. Lu krai: | yeri - ayer | turan - de repente, de pronto | krai - gritar, vociferar |
| "Yu bu he audi ku? Manya nu hev gro-konserta! May brata es hir. | manya - mañana | konserta - concierto | brata - hermano |
| Lu janmog gani gro-hao! Nu inviti yu. Yu lai ku?" | janmog - saber cómo | inviti - invitar |
| gro - partícula aumentativa/intensificadora: gro-hao - excelente |
| WORDA |
| inplas-kwel-worda |
| Oli kinda pri bonbon. | oli - todos | kinda - niño |
| Kada kinda yao chi bonbon. | kada - cada | bonbon - dulce, golosina |
| Sey kinda chi bonbon ol dey. | ol - todo |
| Hir eni kinda mog lekti e rasmi. | eni - cualquier |
| Koy kinda pri lekti pyu kem rasmi. | koy - algún, algunos |
| Otre kinda pri rasmi pyu kem lekti. | otre - otro |
| Nul kinda pri go somni. | nul - ningún |
| GRAMATIKA |
| frasa kom kwo-yuan | frasa - frase |
| Me jan ke yu he zwo mucho. |
| Bat me bu pri se ke yu he zwo. |
| Me vidi ke lu shwo kun ela. |
| Bat me bu mog audi to ke lu shwo. |
| frasa kom kwel-yuan |
| Boy ke yu vidi janmog gani muy hao. |
| Yu vidi boy kel janmog gani muy hao. |
| Ti yu vidi na boy janmog gani muy hao. |
| TEXTA | texta - texto |
| Meteo. |
| Sedey meteo es hao. Surya brili, badal yok. Me promeni in shulin. | sedey - hoy | surya - sol | brili - brillar |
| Sirkum ye mucho grin baum. Es garme. | badal - nube | promeni - pasearse | sirkum - alrededor |
| grin - verde | baum - árbol | garme - caliente |
| Yeri meteo bin ga otre. Pluvi-te. Me bin mokre fon kapa til pedas, bikos | bin - fue, estuvo | ga - totalmente | mokre - mojado, húmedo |
| me fogeti-te ambrela. Bin lenge. | kapa - cabeza | peda - pie | fogeti - olvidar |
| ambrela - paraguas | lenge - frío |
| Kwel meteo ve bi manya? Me bu jan, me mog sol gesi. | sol - solo, solamente | gesi - adivinar |
| Shayad pluva ve yok. | shayad - tal vez, probablemente |
| TAMRIN | |
Tradukti fon lidepla inu espaniol:
| Ob haishi pluvi? | Surya brili in skay. | |||
| Ya, bat me hev ambrela. | Oli jen pri hao meteo. | |||
| Kwo yu dumi om meteo? | Turan un gran badal lai. | |||
| Es tro lenge sedey. | Bi karim, dai a me yur ambrela. | |||
| Ela bu yao kuki deyfan. | Me fogeti-te may-la. | |||
| Ta janmog rasmi hao. | Li inviti me a konserta. |
Probi tradukti fon espaniol inu lidepla:
| Quiero dar un paseo. | ¿Qué haces mañana? | |||
| Adivina qué dijo él. | Hace demasiado calor hoy. |
| Leson 1 | Leson 2 | Leson 3 | Leson 4 | Leson 6 | Leson 7 | Leson 8 |